TROCAL - okenní systémy

Profine, Internationa profile group

Tvorba kondenzátu na vnútornej strane okien

Tvorba kondenzátu na vnútornej strane okien

Už dlhší čas je na stránkach odborných, ale aj populárnych periodík diskutovaná vhodnosť či nevhodnosť plastových okien všeobecne, predovšetkým s ohľadom na výskyt neželaných javov, ako povrchovej kondenzácie, vzniku plesní alebo rapídneho zníženia kvality vzduchu v miestnostiach. Jediným pochopiteľným dôvodom, prečo sú tieto nedostatky nezmyselne pripisované práve oknám plastovým, je zrejme fakt, že ich podiel na trhu má aj napriek prianiam a prognózam mnohých novodobých “Nostradamov” prevahu a počet plastových okien neustále narastá. Napriek tomu, že problematiku tvorby kondenzátu odborníci už mnohokrát vysvetlili a diskutovali o nej, stále sme konfrontovaní s fatálnym nepochopením príčin a súvislostí týchto negatívnych javov. Pokúsme sa teda veľmi jednoduchým a pochopiteľným spôsobom vysvetliť príčiny vzniku povrchových kondenzácií a všetkých následkov znovu.

V posledných desiatich rokoch prešlo naše stavebníctvo s nástupom moderných stavebných materiálov veľkým kvalitatívnym posunom. Existujú mnohé oblasti – a tu by sme vyzdvihli predovšetkým oblasť energetickej náročnosti stavieb – kde sme zaznamenali veľký posun vpred. Dnes je už prakticky nemysliteľné, aby novostavby neboli tak či onak zateplené a ich obvodové plášte nevykazovali tepelný odpor vysoko nad R = 2.0 m2K/W. Oproti tomu však rekonštruované objekty v mnohých prípadoch riešia energetické problémy nedôsledne alebo úplne chybne. Všeobecne možno zjednodušene povedať, že predpokladom vzniku týchto javov je vysoká relatívna vlhkosť vzduchu v interiéri spoločne s nízkou povrchovou teplotou stavebných konštrukcií. Kde však hľadať príčiny vzniku týchto situácií?

Novostavby

Súčasný trend rýchlej výstavby predpokladá osadenie okien do hrubej stavby. Výhodou je možnosť stavbu “uzavrieť” a pokračovať vo vnútorných dokončievacích procesoch aj v zimnom období. Všetky dnes vyrábané kvalitné okná, nezávisle na použitom materiáli, sú dokonale utesnené proti nežiadúcim únikom tepla vplyvom infiltrácie. Tým, že sú osadené do hrubej stavby vlastne všetku vlhkosť vznikajúcu z mokrých procesov pri dokončovaní v stavbe konzervujú. Ak zoberieme do úvahy, že vplyvom zatepľovacích systémov významne rastie difúzny odpor obvodového plášťa, je nutné počítať s dlhoročným vysychaním novostavby do rovnovážneho stavu. Bohužiaľ však dnes existujú aj stavby, kde rovnovážnym stavom je vďaka chybnému návrhu obvodového plášťa práve permanentný stav vysokej vnútornej vlhkosti. V poslednej dobe sa veľmi často stretávame s trendom osádzať okná do vonkajšieho líca stavby. Pravdepodobne by sme len ťažko hľadali spôsob, ako okná ešte horšie umiestniť do konštrukcie plášťa. Toto umiestnenie do vonkajšieho líca automaticky generuje problém kondenzácie v oblasti napojenia okna na plášť a pokiaľ je možné tento detail vôbec navrhnúť funkčný, je cena za toto riešenie úplne neúmerná. Pokiaľ okná osadíme tak, aby bolo možné detail napojenia aspoň zatepliť, problém nevzniká. V prípade nezateplených konštrukcií obvodového plášťa je možné zjednodušene povedať, že čím bude okno osadené bližšie k vnútornému lícu plášťa, tým bude nebezpečenstvo kondenzácie v detaile pripojenia menšie.

Rekonštrukcia

V rekonštruovaných objektoch je situácia trochu iná. Spravidla osádzame moderné okná do stavby, ktorá sa s výnimkou chronicky vlhkých objektov nachádza v priaznivom rovnovážnom vlhkostnom stave. Pri starších objektoch s pôvodne zdvojenými (špaletovými) oknami sa však po ich výmene dostávame do vyššie uvedenej pasce – t. j. že nové okná umiestňujeme až takmer do vonkajšieho líca masívneho obvodového plášťa. Správnejším riešením je umiestniť nové okná zhruba do polovice hrúbky obvodového plášťa, t.j. často do miesta pôvodne vnútorného špaletového okna a zvonku detail napojenia zatepliť. V oboch prípadoch však platí jedno. Aj za priaznivých predpokladov správneho umiestnenia okna v konštrukcií plášťa budovy bude v mieste prirodzených tepelných mostov (napr. všetky kúty a aj miesta s nízkym prestupom tepla) rozhodujúca kvalita použitého profilového systému, predovšetkým však jeho hodnota prestupu tepla. Obecne je možné povedať, že ak sú dnes úplným štandardom trojkomorové prevedenie profilových systémov, je možné významne lepšie hodnoty prestupu tepla s ohľadom na nebezpečenstvo povrchovej kondenzácie vodnej pary očakávať od systémov päťkomorových a predovšetkým šesť a viackomorových. Profilové systémy TROCAL tu ponúkajú predovšetkým päťkomorový systém TROCAL InnoNova70. Tento nový systém sa vyznačuje oproti štandardným trojkomorovým systémom extrémnou tuhosťou a statickou potenciou a zlepšením prestupu tepla o 20% vo vystuženom stave. S týmito parametrami sa tak systém TROCAL InnoNova70 zaradil do popredia ponuky profilových systémov a nebezpečenstvo kondenzácie vodných pár (za štandardných podmienok) úplne vylučuje.

Vetranie

Posledným faktorom, ktorý však celkom zásadne ovplyvňuje kondenzáciu vodnej pary na povrchu stavebných konštrukcií je relatívna vlhkosť vzduchu v interiéri. Čím bude vyššia, tým väčšia je pravdepodobnosť kondenzácie. Jediným spôsobom, ako tento stav eliminovať je vetrať. Časy, kedy naše obydlia vetrali samovoľne bez nášho súhlasu a pričinenia sú už vďakabohu nenávratnou minulosťou. O to dôležitejšie je postarať sa o správne vetranie. Na trhu dnes existuje celý rad systémov zasahujúcich tak či onak do tesnenia okna za účelom umožnenia infiltrácie špárou medzi rámom a krídlom. Výsledkom je vytvorenie situácie pokiaľ nastanú vhodné klimatické podmienky pre prirodzenú výmenu vzduchu medzi exteriérom a interiérom k nej tiež aj naozaj dochádzalo a to aj bez nášho pričinenia. Cenou je samozrejme zvýšená strata tepla spôsobená týmto nekontrolovaným vetraním a v niektorých prípadoch aj obmedzením akustickej pohody v interiéri. V prípade použitia tzv. mikroventilácie v kovaní (4. poloha kľučky…) je “cenou” aj významné obmedzenie nepriechodnosti okna pre nepozvaných návštevníkov. Najlepším a najúčinnejším spôsobom je nárazové vetranie – t. z. všetky okná dokorán na cca. 10 – 15 minút. Odmenou za našu námahu nám bude minimálna strata tepla a úplné vyvetranie interiéru. Podľa súčasného stavu a dopytu na trhu je však možné usudzovať, že už ani na vetranie nie sú ľudia… Preto je teda úprava okna, aby bola zaistená možnosť obmedzenej infiltrácie úplnou nutnosťou. Ak bude priemerná relatívna vlhkosť v interiéri medzi 30 – 40%, nebezpečenstvo kondenzácie bude minimálne. Pokiaľ spomenieme ešte ďalšie aspekty ovplyvňujúce kondenzáciu vodnej pary na povrchu konštrukcií ako napr. umiestnenie vykurovacích telies, teplota vzduchu v miestnosti atď. je možné zjednodušene zhrnúť: problematika vzniku povrchovej kondenzácie vodnej pary a následných plesní je nezávislá na materiály použitých okien. Aby k nej nedochádzalo, je rozhodujúce:

  • správny návrh umiestenia okna v konštrukcií obvodového plášťa stavby spoločne so správnym návrhom a prevedením detailu napojenia okna na plášť,
  • kvalitný profilový systém s vysokou tepelnou izoláciou a zníženie relatívnej vlhkosti vzduchu v interiéri.